logo

Príbeh jednej lásky

Bol to víkend ako každý iný, ktorý sme doteraz trávili v Poprade. Vždy nás vrúcne očakávali Deaníkovi rodičia, ktorí tu žijú a my sme oddychovali, výletovali či túlali sa po okolí, obzerajúc, čo je nového. V daný deň Deaník navrhol výlet do Levoče. Tešila som sa, keďže naposledy som tam bola pred niekoľkými rokmi a veľmi sa mi tam páčilo. Požičali sme si od Deankovej maminy auto a vybrali sa na spoločný výlet. Nič nezvyčajné som po ceste nespozorovala, podozrivá bola hádam len rýchlejšia jazda, pretože sme sa do Levoče naozaj ponáhľali. To nám však prekazila polícia a s ňou i odobratie vodičáku, keďže na pokutu na mieste sme hotovosť nemali.. :­) V Levoči sme zaparkovali, dali si kávičku a o 16.00 sme išli na prehliadku Chrámu sv. Jakuba. Spoločne so sprievodkyňou sme spoznávali históriu a krásy chrámu, až pokiaľ ma Deaník nevytiahol bokom so slovami, že mi chce niečo ukázať. Pred oltárom začal rozprávať o našom vzťahu, kľakol si a spýtal sa či s ním chcem stráviť celý život. Plakala som už pri jeho prvých slovách, kedy som si uvedomila, čo sa to vlastne deje. Slovo, ktoré som chcela vtedy kričať do celého sveta bolo to nádherné: “ÁNO!”. Pri odchode z kostola som si sadla na lavicu, ktorá sľubovala: „Dievča, ktoré je slobodné si do roka a do dňa nájde priateľa. A to, čo už priateľa má, sa do roka a do dňa vydá.“ Bol to krásny pocit a šťastie, ktoré som prežívala, sa slovami nedá ani len opísať.

Deaník sa mi páčil od prvej chvíle, čo som ho videla. V tom čase sme ale obaja mali priateľov, takže sme po sebe len pokukávali a stretávali sa na akciách, ktoré Deaník organizoval. Vtedy ešte ani jeden z nás netušil, čo sa môže stať. Osudnou sa nám stala súťaž v Saint Petersburgu. Ten pocit, keď sme okolo seba kedykoľvek prešli či spoločné pohľady hovorili o inej budúcnosti, ako sa dovtedy zdala. Deaník sa vždy správal neuveriteľne galantne, čím ma uchvacuje i dnes. Poslednú noc sme spoločne s celou skupinou oslavovali spoločné úspechy jednotlivých párov, ktoré sa súťaže zúčastnili. Ruská vodka, ktorá pomohla našim pocitom, aby vystúpili do popredia, je nám dodnes osudná. Na spoločnú cestu nám stačila jedna jediná pusa, ktorá nám zmenila život. Jeden bozk nám dokázal otvoriť oči, aby sme pochopili, že vo vzťahu nestačí len ľúbiť, ale musíme byť aj ľúbený. Len veľmi málo ľudí vedelo, čo sa vtedy udialo a my sme sa museli zo začiatku nášho vzťahu skrývať, pretože nám nikto neveril, že to spolu myslíme vážne a nie je to len dočasné pobláznenie. Tie spoločné dni boli ako z rozprávky. Každý deň som prišla domov s ružou, až to začalo byť podozrivé. Keď ma tatinov známy prichytil dvakrát u Deanka na internáte, tak už sme toho hádam nemuseli veľa vysvetľovať. Hovorí sa, že pocit zamilovanosti sa postupne vytratí, ale u nás to pôsobiť ešte nezačalo. Sme spolu každý deň a i keď by sme boli spolu 24 hodín denne, tak ten pocit zamilovanosti je stále taký, ako na začiatku, ba miestami ešte väčší.

Dôležité je nájsť si svoju spriaznenú dušu, vedieť sa porozprávať o všetkom, spoznávať toho druhého, ako aj pomáhať mu so všetkým, čo zvládneme, vedieť nájsť spoločnú cestu a hlavne ľúbiť sa stále rovnako, ako i dôverovať si! Práve pre toto presvedčenie sme sa rozhodli spečatiť Náš spoločný vzťah manželstvom a pokračovať spoločnou cestou v stave manželskom. Dnes s nami tou cestou kráča i naša Lucka, ktorá je prekrásnym dôkazom našej lásky.

Ľúbte sa a milujte <3

Foto: Martin Krystýnek

Make up, vlasy: Patrícia Špániková

  • <br />
<b>Notice</b>:  Undefined variable: attatchmentID in <b>/nfsmnt/hosting1_2/8/b/8bf655e9-fc9e-400d-a490-fa412d8cb7b4/martinkrystynek.com/web/wp-content/plugins/imaginem-shortcodes-r4/shortcodes/portfolio-blocks.php</b> on line <b>108</b><br />
  • Share